Popis
Do popredia sa postupne dostáva múka z hmyzu, ktorú sa využíva v pekárstve. Najčastejšie sa pre gastronómiu spracovávajú rovnokrídlovce (svrčky a koníky) a šváby. Chov hmyzu okrem iného prispieva aj k zlepšeniu životého prostredia.
Spoločnosť NORMIT vyvinula riešenie pre blanšírovanie múčnych červov a podobného hmyzu, ich následné ochladenie a prípravu na ďalšie spracovanie. Blanšírovanie prebieha pri teplote 75 ° C a následné ochladenie na 5 °C.
Niektoré druhy hmyzu, ako sú múčne červy, svrčky alebo kobylky sa používajú v potravinárskom priemysle ako zdroj bielkovín, obsahujú až 80% bielkovín. Látka chitín, ktorú hmyz obsahuje pomáha odstraňovať prebytočný tuk z tela, čím je vynikajúcim riešením pre športovcov.
Hotový prášok z hmyzu sa pridáva do suchých zmesí, z ktorých sa vyrába výživa pre športovcov, potravinárske prísady a ďalšie potravinové produkty.
Akú funkciu majú proteíny vo výžive?
Okrem toho, že sú základnými prvkami dôležitými pre vývoj a regeneráciu živých ľudských alebo živočíšnych buniek, proteíny sa v ľudskom tele neustále tvoria a vstrebávajú. Na zachovanie tohto cyklu musia byť okolo 15% dennej spotreby energie proteíny.
Je len otázka času, kedy si spotrebiteľ zvykne na túto nutrične nabitú superpotravinu, ktorá je zdravá, nízkokalorická a chutí v zásade tak, ako si konečný spotrebiteľ želá. Hmyz nemá výraznú chuť, skôr vlastne žiadnu, čo dáva spotrebiteľovi možnosť si hmyzí proteín dochutiť podľa seba.
Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo FAO poskytuje hmyz kvalitné proteíny a výživné látky a je „mimoriadne dôležitý ako doplnok potravy podvyživených detí!“ Môže byť bohatý na železo, horčík, zinok a ďalšie telu prospečné látky.
Odborníci kladú dôraz, aby sme v záujme záchrany klímy a životného prostredia jedli viac hmyzu a lariev.
Spoločnosť Meticulous ktorá sa zaoberá prieskumom trhu predpovedala, že svetový trh s hmyzom určeným na konzumáciu vzrastie do roku 2023 ba 1,18 miliard dolarov, čo znamená priebežný ročný nárast viac ako 20%.
V roku 2050 bude treba uživiť až 9 miliárd ľudí a to bude možné len v prípade, že bohaté štáty zmení chov zvierat a pestovanie rastlín a tiež stravovacie návyky. Tradičný chov dobytka potrebuje veľkú plochu, veľa vody a krmiva a vylučovanie skleníkových plynov, ktoré vznikajú pri chove dobytka otepľuje klímu.
Video