Hmyz ako potravina budúcnosti
Hmyz ako surovina pre výrobu potravín je už dlhšiu dobu považovaná za stravu budúcnosti, no napriek tomu máme voči hmyzu ako potravine stále predsudky. Hmyzom sa živili už naši dávny predkovia a aj v súčasnosti je hmyz vo viacerých krajinách štandardnou súčasťou výživy. Čo veľa ľudí nevie je, že hmyz je oveľa citlivejší na chemické látky ako človek, z čoho vyplýva, že krmivo pre hmyz musí byť čo najčistejšie teda v kvalite bio. Spotrebiteľ hmyzu má vo výsledku nekontaminovanú suroviny alebo potravinu. Spotrebiteľa okrem iného zaujíma aj možný nutričný prínos tejto potraviny. Hmyz predstavuje kvalitnú živočíšnu a ľahko stráviteľnú bielkovinu, ktorú je možné kombinovať s akokoľvek potravinou alebo surovinou. Do popredia sa postupne dostáva múka z hmyzu, ktorú sa využíva v pekárstve. Najčastejšie sa pre gastronómiu spracovávajú rovnokrídlovce (svrčky a koníky) a šváby. Chov hmyzu okrem iného prispieva aj k zlepšeniu životného prostredia.
Výhody chovu hmyzu:
Na rozdiel od klasickej živočíšnej výroby je chov hmyzu investične menej náročný. Na 10-12 ton ročnej produkcie hmyzu je potrebných len 100 m2 plochy vrátane skladovacích priestorov.
Ďalšou veľkou výhodou je bezodpadové hospodárstvo, nakoľko trus hmyzu je Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodársky schválený ako vynikajúce organické hnojivo.
Produkcia hmyzu je veľmi šetrná k životnému prostrediu, keďže hmyz nezapácha, nie je hlučný a vďaka enzymatickému tráveniu vylučuje minimálne množstvo metánu.
Ďalšou podstatnou výhodou je takmer 100% vyťaženosť produkcie hmyzu.
Hmyz je mimoriadne efektívny čo sa týka premeny krmiva v požívateľnú potravinu. Na jeden kilogram hmyzieho mäsa sa potrebujú len 2 kilogramy krmiva, pričom dobytok potrebuje až 8 kilogramov krmiva k vytvoreniu jedného kilogramu mäsa.
Hmyz má minimálne požiadavky na pitnú vodu, prijíma ju predovšetkým zo vzdušnej vlhkosti a z prijímanej potravy. Na výrobu jedného kilogramu hmyzu sú potrebné necelé 2 litre vody. V porovnaní s hovädzím dobytkom kde spotreba vody predstavuje až 150 litrov na 1 kg ide o značnú úsporu tohto dôležitého zdroja.
Je len otázka času, kedy si spotrebiteľ zvykne na túto nutrične nabitú superpotravinu, ktorá je zdravá, nízkokalorická a chutí v zásade tak, ako si konečný spotrebiteľ želá. Hmyz nemá výraznú chuť, skôr vlastne žiadnu, čo dáva spotrebiteľovi možnosť si hmyzí proteín dochutiť podľa seba.
Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo FAO poskytuje hmyz kvalitné proteíny a výživné látky a je „mimoriadne dôležitý ako doplnok potravy podvyživených detí!“ Môže byť bohatý na železo, horčík, zinok a ďalšie telu prospešné látky.
Odborníci kladú dôraz, aby sme v záujme záchrany klímy a životného prostredia jedli viac hmyzu a lariev.
Spoločnosť Meticulous ktorá sa zaoberá prieskumom trhu predpovedala, že svetový trh s hmyzom určeným na konzumáciu vzrastie do roku 2023 ba 1,18 miliard dolárov, čo znamená priebežný ročný nárast viac ako 20%.
V roku 2050 bude treba uživiť až 9 miliárd ľudí a to bude možné len v prípade, že bohaté štáty zmení chov zvierat a pestovanie rastlín a tiež stravovacie návyky. Tradičný chov dobytka potrebuje veľkú plochu, veľa vody a krmiva a vylučovanie skleníkových plynov, ktoré vznikajú pri chove dobytka otepľuje klímu.
Pridaj komentár