Čokoláda jedlo bohov
Čokoláda bola v dávnych časoch považovaná za potravu bohov, nazývaná tiež hnedé zlato a bola súčasťou pokladu Aztékov.
Kakaovník, z ktorej sa čokoláda vyrába poznali už 3000 rokov pred našim letopočtom. Indiánsky kmeň Olmékov ho pestoval v dažďových pralesoch, kde sa mu vo vlhkom a horúcom prostredí veľmi dobre darilo. V 4. storočí nášho letopočtu sa na územie Olmékov usídlili Mayovia, pre ktorých bol tento strom posvätný, vyrábali z neho tzv. božský nektár. K pomletému prášku z kakaových bôbov pridávali med a kukuričnú múku.
Kakaovník uctievali aj Aztékovia, tí dokonca z kakaových bôbov urobili platidlo. V ríši Aztékov slúžil kakaovník aj pri rôznych náboženských rituáloch, kde pili kakaový prášok zmiešaný s vodou len vyvolení a vládcovia a najkrajší otroci, ktorí boli vybraní ako obete pre bohov.
Nápoj z kakaovníka dochucovali čiernym korením, čili alebo vanilkou a prisudzovali mu liečivé a afrodiziakálne účinky.
Na náš kontinent priviezol kakaové bôby Krištof Kolumbus v roku 1502 ako dar pre kráľa Františka Aragónského. Čokoládový nápoj kráľa nijako neoslnil až o 26 rokov neskôr dobyvateľ Hemán Cortés pripravil tekutú čokoládu podľa receptu aztékov a kráľovský dvor prijal čokoládu s nadšením a tak sa Španielsko stalo jej kolískou. Vymysleli úplne iný recept, ktorý si strážili skoro 100 rokov a vo výrobe čokolády boli monopolom. Pre Španielov bola čokoláda takým nápojom ako pre Angličanov čaj. Prvé čokoládovne vznikli ako inak v Španielsku.
V polovici 17 storočia sa rozšírila čokoláda aj do iných častí Európy. Vo Francúzsku propagátorkou čokolády bola makríza Sévigné a dodnes sa vyrába čokoláda s jej menom. Čokoládu si zamilovala aj Mária Antoinetta, madam Pompadour či samotný Napoleón Bonaparte. Všetci boli presvedčený, že čokoláda má liečivé účinky a označovali ju „chocolat de santé“ čo v preklade znamená zdravotná čokoláda. Čokoláda sa objavila aj v Anglicku kde mala okamžitý úspech.
V Amerike otvorili prvú čokoládovňu v roku 1765. Čokoládové bôby sa v tom čase predávali iba v lekárňach. Nemecko, Holandsko, Švajčiarsko a Belgicko stáli dosť dlho mimo hry. Vo Švajčiarsku vznikla prvá čokoládovňa až v roku 1819, ale čokoláde čosi chýbalo. Až náhoda pomohla vyrobiť čokoládu, ktorá sa rozplývala na jazyku „fondant schokolade“ . Keď majiteľ čokoládovne prišiel v pondelok do práce zistil, či niektorý pracovník zabudol vypnúť stroj a celý víkend sa čokoláda miešala. V nádobe zbadal lesklú, jemnú voňavú hmotu. Takto zistil, že základom lahodnej čokolády je niekoľko dňové miešanie- konšovanie. Aj orieškovú a mliečnu čokoládu vymysleli vo Švajčiarsku.
Prelom vo výrobe čokolády nastal v roku 1828 vynájdením lisu, ktorý oddelil kakaové maslo od kakaovej hmoty. Vynálezcom lisu bol holandský lekárnik Coenraad Van Houten, vďaka lisu získal hrudku, ktorú rozomlel na prášok čo je dnešné kakao. Odvtedy sa začala čokoláda vyrábať aj v pevnej forme. V 19. storočí sa začala vyrábať čokoláda aj priemyselne, aby bola dostupná aj pre obyčajných smrteľníkov. V roku 1913 uviedli na trh slávnu čokoládu Milka.
Kvalitná čokoláda má podiel kakaa viac ako 60% a je zdrojom vitamínov B1, B2, B3, E, obsahuje vlákninu, flavonoidy, dôležité minerály ako železo, horčík, vápnik, draslík a fosfor. Ak to s ňou nepreženiete má blahodárne účinky na organizmus. Znižuje krvný tlak, rozširuje cievy, predchádza migréne, posilňuje imunitu, zlepšuje náladu, pôsobí proti stresu či depresii a pôsobí ako afrodiziakum. 2 dieliky denne stačia aby ste z čokolády získali všetky tieto benefity.
Comments are closed
